Zlatý poklad Inkov, ktorý patrí k peruánskemu národnému pokladu môžete obdivovať až do 31. mája budúceho roku na pražskom hrade. Deväťdesiat zlatých predmetov zo zbierky Múzea zlata (Museo del Oro) v Lime je považovaných za súčasť svetového kultúrneho dedičstva. Medzi exponátmi nájdete zlaté poháre, misy, diabolsky sa škľabiace masky, šperky, kultové predmety a ozdoby z mytologickými obrazcami, repliku legendárneho obelisku El Lanzón. Toto tvorí len zlomok bájneho pokladu Inkov nakoľko veľkú časť pokladu španielski dobyvatelia odviezli v 16. storočí do Európy a zostatok sa podarilo pôvodným indiánom Peru ukryť pred belochmi, ktorých sa zmocnila zlatá horúčka podporovaná legendou o Inkovom poklade. Do dnešných dní tento poklad vzrušuje novodobých hľadačov veď Inkov poklad sa stal symbolom bohatstva praobyvateľov Ameriky. Novodobí dobrodruhovia a zlatokopi ešte aj dnes ryžujú a dolujú zlato v Peru.

Len málokto však vie, že štát Inkov sa dočkal krátkeho obdobia rozkvetu. Kultúra Inkov existovala cca 90 rokov na prelome 15 a 16. storočia a bola výsledkom zjednotenia indiánskych národov. Hlavnou prednosťou Inkov bola ich štátnická obratnosť, keď si podrobené národy dokázali pevne ovládnuť a prijať ich kultúru. Pritom im však ponechali väčšinu pôvodných tradícií a tiež sa postarali o ich materiálne zabezpečenie. Výmenou bolo prijatie inkského náboženstva – kult Slnka a taktiež používanie inkského jazyka – kečuánštiny.
Pre Inkov bolo zlato spojené s božským kultom uctievania Slnka. Indiáni verili, že sa pravidelne obnovujú vďaka životodarnej sile Slnka. Zlato bolo pre Inkov sväté a určené výlučne pre šľachtu. Inkovia si vážili zlato ako dar bohov, nakoľko bolo verným obrazom Slnka. Dôležitým bol pritom lesk a dokonalosť spracovania zlata. Zlato malo svoju funkciu pri náboženských obradoch , chirurgických zákrokoch a po smrti dostávali príslušníci šľachty do hrobu zlaté šperky. Zlato prinášalo inkským panovníkom ako synom Slnka úctu a moc, na strane druhej však spečatilo ich osud.

Začiatok zániku ríše Inkov nastal v prvej polovice 16. storočia, keď na nich zaútočila plne nová choroba čierne kiahne, ktorú priniesli Španieli pri svojich dobyvateľských vpádoch, a ktorej za obeť padol v roku 1527 i vládca Huayna Capac. Medzi jeho synmi sa začal boj o nástupnícky trón. Huascar vládol v meste Cuzco a jeho brat Atahualpa mal obrovské vojsko na severe krajiny. Atahualpa zvíťazil nad svojím bratom a stal sa panovníkom Inkov. Občianska vojna oslabila krajinu natoľko, že španielsky dobrodruh Francisco Pizzaro len so svojimi 160 ľuďmi prenikol do vnútrozemia ríše a zradným úskokom sa zmocnil Atahualpu, Inkský vládca sa snažil vykúpiť zlatom avšak Pizzaro ho nechal popraviť a v roku 1532 po jeho smrti bola dobytá inkská ríša. Dovezenie ukradnutého zlata spôsobilo pre Španielsko a ďalšie európske štáty pohromu v podobe prvej veľkej ničivej inflácie.

Vďaka výstave získate ucelený obraz nielen o kultúre Inkov ale aj ďalších andských kultúrach.
Všetky fotografie sú z katalógu výstavy http://www.zlatoinku.cz/