Chystáte sa teraz do Londýna? Určite si potom nenechajte ujsť jedinečnú výstavu artefaktov z potopenej a znovu objavenej lode Titanic. Výstava trvá do 1. mája 2011.
Konečne som tu, pomyslela som si, nedočkavo čakajúc, kým môj priateľ kúpi vstupenky, za ktoré sme pri vstupe dostali palubný lístok spoločnosti White Star Line ako povolenie nalodiť sa. Tak ešte fotografia na pamiatku, úsmev prosím a naša cesta za dobrodružstvom, skutočnými príbehmi skutočných postáv a objektami, ktoré boli z potopenej lode zachránené, sa môže začať.
Výstava je jeden celistvý príbeh lode od jej vzniku až po jej neslávny a rýchly koniec dňa 15. apríla 1912, sprevádzaná dobovými autentickým fotografiami, životopisom niektorých postáv a objektami, či už sú to kovové časti lode, lodné skrutky, kovové rámy lavičiek z promenádnej paluby, riady, príbory, papierové bankovky, mince, zlaté šperky až po osobné veci cestujúcich.
Ako prvý pri vstupe uvidíte palubný zvon, na ktorý tri krát tej osudnej noci zazvonil Frederik Fleet, aby upozornil dôstojnikov na palubnom mostíku na hroziace nebezpečenstvo.
Dozviete sa ako sa začal stavať Titanic v írskom Belfaste v lodeniciach Harland a Wolf. Konštruktérom lode bol Thomas Andrews Jr., ktorý vo svojich 36 rokoch partil medzi svetovú špičku staviteľov lodí, na stavbe sa podieľalo viac ako 5 000 robotníkov nepretržite po dobu 3 rokov. Zaujímavosťou je, že oceľové pláty na trup lode boli vyrobené vo Vítkovických železiarňach, terajšie Česko.
Budete mať možnosť nahliadnuť do kajuty prvej triedy a zároveň aj porovnať s kajutou tretej triedy, čomu zodpovedala aj cena palubného lístka. Lístky prvej triedy sa predávali v cene od 525£ do 965£, čo v dnešnej dobe predstavuje sumu 34 000£ až 61 000£. Cena lístka tretej triedy bola 8£, čo predstavuje dnešných 575£.
Z artefaktov tu nájdete kovové mince ale aj papierové bankovky, knihu, či osobný zápisník cestujúceho. Taniere, z ktorých jedli pasažieri prvej triedy ale aj lacný čínsky porcelán s logom spoločnosti, v ktorom servírovali jedlo pre cestujúcich treťou triedou. Tanier na večeru pre cestujúcich druhou triedou, ktorý mi na prvý pohľad pripomínal naš dobre známy cibuľový vzor, alebo misy na ovocie, či chlieb, príbory a predovšetkým úplne zachovaný hnedý keramický čajník. Komu to asi tak patrilo, zastavíte sa pri pohľade na topánku. Možno niektorému z členov posádky a čo táto kožená kabela, pánsky klobúk či fajka. Akú má asi chuť a je možné, že tak dlho ostalo neporušené pomyslíte si, ked zrakom prejdete po zelenej flaši, ktorá stále obsahuje šampanské. Zátka fľaše a morská voda urobili svoje, vďaka čomu sa teraz pozeram na 100 ročnú fľašu a jej obsah.
Nájdete tu aj originálnu sadu parfumov. Patrili Adolfovi Saalfeldovi, výrobcovi parfumov z Manchestru, ktorý sa zachránil na člne č. 3 a jeho parfémy v koženej taške boli objavené o niekoľko desaťročí neskôr po znovuojavení Titanicu v roku 1985. Na vystave máte dokonca možnosť ovoňať tieto silne aromatické parfémy.
V ďalšej časti výstavy uvidíte simuláciu kolízie lode s ľadovcom a tak isto je tu replika ľadovca, pri jeho dotyku budete mať reálnu predstavu a teplote vody v čase potopenia Titanicu a pochopíte, že ľudia nemohli v tak chladnej vode prežiť viac ako niekoľko minút. Dozviete sa, že lodný orchester hral až do poslednej chvíle a svoje vystúpenie ukončil piesňou “Nearer my God to thee /Blíž k tebe Bože môj len k tebe blíž“.Nájdete tu aj príbehy a výroky ľudí ako Ida a Isidor Strauss, ktorá odmietla nastúpiť do člna a povedala “ We lived together for many years. Where you go, I go / Žili sme spolu veľa rokov, kde ideš ty, idem aj ja.” alebo Benjamin Guggenheim, ktorý protestoval a odmietal si obliecť záchrannú vestu sa po čase strávenom čakaním na palube, aby sa mohol nalodiť na jeden zo záchranných člnov, vrátil do svojej kajuty, obliekol si svoje najlepšie šaty a spolu so svojim spoločníkom čakali na neodvratný koniec. Jeho poznámka “We have dressed up in our best and are prepared to go down like gentlemen./ Sme oblečení v tom najlepšom a pripravení isť nadol ako džentlmeni.” je dobre známa. Nakoniec je tu Joseph Bruce Ismay, majiteľ lode, o ktorom kolovali historky, že preoblečený za ženu sa dostal na záchranný čln. Pravdou je len, že sa dostal na jeden z posledných záchranných člnov. Jeho prežitie malo trpkú príchuť, bol vzaný na zodpovednosť za katastrofu Titanicu. V roku 1919 sa úplne vytratil zo spoločenského života, dotoval fond pre vdovy po stratených námorníkoch. Zomrel v roku 1937.
Predposlednou zastávkou našej cesty je lodná strojovňa, kde za hukotu kotlov máte možnosť vidieť ako fungovala strojovňa a koľko paliva bolo potrebného na chod lode. Na chviľu sa zastavíte na kapitánskom mostíku, kde sa nachádza aj telegraf, ktorý sa používal na komunikáciu medzi kapitánskym mostíkom a strojovňou a pomaly sa presuniete do poslednej časti výstavy, kde má svoje miesto tabuľa s menami všetkých pasažierov, ktorí katastrofu prežili, ale aj tých, ktorí našli smrť v chladných vodách oceánu. Ako som už písala, pri vstupe na palubu dostanete palubný lístok, ten môj bol na meno Lilly May Peel Futrelle, ktorá cestovala spolu s manželom Jacquesom Futrelle, známym spisovateľom sci-fi poviedok. V čase nalodenia mala 35 rokov. Ona potopenie Titanicu, na rozdiel od svojho manžela, prežila. Zomrela v roku 1967 vo veku 91 rokov. Lístok môjho priateľa bol na meno Charles Edward Dahl, cestujúci tretej triedy, ktorý mal tak isto šťastie a katastrofu prežil. V čase plavby mal 45 rokov. Zomrel v roku 1933. Nájsť vaše meno, ktoré ste dostali počas vašej plavby Titanicom a zistiť, či ste katastrofu prežili, je silne emotívny zážitok, aspoň pre mňa. Našťastie moje putovanie po stopách najväčšej lode toho času malo pre mňa ako Lilly May šťastný koniec.
Zaujal vás príbeh a plánujete navštíviť Londýn, tak neobídte Titanic – The artefact exhibition. Výstava sa nachádza v O2 aréne, Greenwich, stanica metra North Greenwich je iba 200 m od arény. Parkovanie pre autá 7£ na celý deň.